Je technika pri ktorej vytvárame nový tón inak než skracovaním (dohmatmi) strún. Vyťahovaním strún zvyšujeme výšky tónu, ktoré by zaznievali na týchto miestach dohmatnutia. Najčastejšie sa vyťahujú struny melodické „g", „h" a tiež „e1". Vyťahujú sa nahor smerom k basovým, hrubým strunám. Obyčajne sa vyťahujú o celý tón alebo poltón, na elektrofonickej gitare aj viac; o tri a niekedy aj o štyri poltóny. Tu zohráva kľúčovú úlohu typ a určenie strún. Struny na akustickú gitaru nie sú spravidla konštruované na takéto vyťahovanie a pri nich sa najčastejšie stretávame s pol a celotónovým vyťahovaním alebo vyťahovaním struny medzi týmito hodnotami.

          Struny E - A - d, vinuté basové, sa vyťahujú menej často a vyťahujú sa smerom nadol k najtenšej strune. Strunu „d" môžeme vyťahovať nadol alebo nahor podľa toho o akú výšku chceme tón vytiahnuť. Najčastejšie tieto struny vyťahujeme v hodnotách pol až celý tón.

          Pripomeňme si, že vytiahnutie o pol tónu odpovedá vzdialenosti jedného pražca nahor a vytiahnutie o celý tón vzdialenosti dvoch susedných pražcov nahor. Tam aj hľadajme tóny na porovnávanie správnosti vyťahovania o tieto vzdialenosti.

          Pri vyťahovaní, či ľudovo bendovaní, je veľmi dôležitý sluch, aby sme vyťahovanú strunu nenatiahli viac (zahrali by sme vyšší tón ako je potrebné) alebo menej (zaznel by nižší tón ako by mal). Túto techniku je nevyhnutné cvičiť dlhšie z dôvodu dosiahnutia presnosti výšky vyťahovaného tónu. Rovnako prsty ĽR a vôbec celá ĽR musia pre normálne používanie techniky vyťahovania zosilnieť. Vyťahovať môžeme všetkými prstami ĽR okrem palca. Začnite trénovať vyťahovanie prstenníkom ĽR v 7. polohe na strune „h" čo je pri kovových strunách akustickej gitary najľahšie. Na elektrofonickej gitare môžete začať na strune g:





          Pri vyťahovaní strún si pomáhame aj ostatnými prstami ĽR, ktoré sa nachádzajú za vyťahovanou strunou v pasívnej časti struny, na ktorej tvoríme tón. Napríklad, ak vyťahujeme malíčkom ĽR pomáhajú aj ukazovák, prostredník a prstenník ĽR (fotografia naľavo). Ak vyťahujeme prstenníkom ĽR pomáhajú aj prostredník a malíček ĽR (fotografia v strede a napravo).



Pri nácviku vyťahovania si v začiatkoch pomôžeme jednoduchým cvičením:

1. Vytiahnite strunu „g" na 7. pražci o poltón prstenníkom ĽR (pomáhajte si pritom prostredníkom a ukazovákom ĽR). Po dosiahnutí požadovanej výšky tónu si správnosť výšky vytiahnutia overíte tak, že brnknete na strune „h" tón na 4. pražci, ktorý zodpovedá správne vytiahnutej výške struny. Sluchovo porovnáte oba tóny. Takto môžete cvičiť v ktorejkoľvek polohe na strune „g" s tým, že porovnávate vytiahnutie s brnknutým tónom na strune „h", ktorý leží vždy o tri pražce nižšie ako vytiahnutý tón na strune „g".

2. Vytiahnite strunu „g" na 7. pražci o celý tón prstenníkom ĽR (pomáhajte si pritom prostredníkom a ukazovákom ĽR). Po dosiahnutí požadovanej výšky tónu si správnosť výšky vytiahnutia overíte tak, že brnknete na strune „h" tón na 5. pražci, ktorý zodpovedá správne vytiahnutej výške struny. Sluchovo porovnáte oba tóny. Takto môžete cvičiť v ktorejkoľvek polohe na strune „g" s tým, že porovnávate vytiahnutie s brnknutým tónom na strune „h", ktorý leží vždy o dva pražce nižšie ako vytiahnutý tón na strune „g".

3. Podobne môžete cvičiť vyťahovanie malíčkom na strune "h" o celý tón. V tomto prípade porovnávajte vytiahnutý tón na strune „h" s brnknutým tónom na strune „e1", ktorý leží o tri pražce nižšie. Vyťahovanie cvičte najskôr na strune „g" a skúšajte pol a celotónove vyťahovanie. Potom skúšajte vyťahovanie na strune „h" a nakoniec na ostatných strunách v poradí „e1", „d", „A", „E".

Môžete cvičiť aj tzv. vytiahnutie a spustenie (bend & release), kedy na jedno brnknutie strunu vyťahujete do požadovanej výšky a vzápätí alebo po chvíli spustíte do pôvodnej výšky.

          Pri vyťahovaní strún si ešte povieme niekoľko doplňujúcich informácií. Hrúbky strún veľmi výrazne ovplyvňujú možnosti vyťahovania. Mäkšie struny sa vyťahujú vo všeobecnosti ľahšie ako struny hrubšie. Kovové struny je možné vyťahovať lepšie ako nylonové. Nylonové struny sa vyťahujú veľmi ťažko a väčšinou (ak vôbec) len o pol tónu, maximálne o celý tón. Pri elektrofonickej gitare hrá veľmi dôležitú úlohu, či má gitara pevnú kobylku alebo tremolo páku. Klasickú alebo tremolo so zámkami. Najľahšie sa vyťahujú struny na gitare s pevnou kobylkou.