Táto rodina stupníc sa skladá z piatich tónov, preto aj názov pentatoniky. Všetky najznámejšie pentatoniky sú „anhemitonické" - neobsahujú interval malej sekundy - 1/2 tón. Základom odvodenia pentatonik je prirodzená pentatonika. Táto spolu z bluesovou pentatonikou sú z pentatonik v praxi najpoužívanejšie.

Teoretické odvodenie základných pentatonických stupníc je znázornené na obrázku nižšie:



          Vysvetlívky skratiek: v2 = veľká sekunda, m3 = malá tercia, č5 = čistá kvinta, v6 = veľká sexta, 1 = čistá prima, 2 = veľká sekunda, 3b = malá tercia, 3 = veľká tercia, 4 = čistá kvarta, 5 = čistá kvinta 6 = veľká sexta, 7b = malá septima, 7 = veľká septima, (I. - V. stupne stupnice).
          Na prvom stupni s tónmi c1-d1-e1-g1-a1 je prirodzená pentatonika. Posunutím jej I.stupňa "c1" o oktávu vyššie d1-e1-g1-a1-c2 vzniká tzv. "pentatonika II.stupňa", ktorá nemá zavedený iný špecifický názov. Posunutím jej I.stupňa "d1" opäť o oktávu vyššie e1-g1-a1-c2-d2 vznikne Kaušika. Ak aj Kaušike presunieme základný tón "e1" o oktávu vyššie g1-a1-c2-d2-e2 vznikne 5-tónová stupnica Mégha. AK aj jej preložíme I.stupeň o oktávu vyššie a1-c2-d2-e2-g2 vznikne "bluesová pentatonika", ktorej sa niekedy hovorí aj "bluesová molová pentatonika", aj keď podľa mňa to nie je celkom správne, lebo úvahy o tónorode sa začali riešiť až u sedemtónových stupníc. Kliknutím na príslušné tlačidlo sa dozviete detaily o každej stupnici - info sa vyroluje dole nižšie.