Na tejto stránke si postupne vysvetlíme všetky pojmy, s ktorými sa v rámci vašej hudby budete stretávať. Pojmy budeme doplňovať postupne, keďže to nie je možné urobiť naraz. Vopred vám ďakujeme za pochopenie. Privítame zároveň aj vaše tipy a názory a to nielen k tejto téme, ale aj k celému obsahu tohto internetového diela.

Pomlčky označujú miesta medzi notami, kde sa nič nehrá. Sú to znamienka pre prestávky medzi jednotlivými notami. Ich tvar v notovej osnove znázorňuje obrázok:



T a k t je časť (úsek) v notovej osnove oddelený dvoma zvislými čiarami. Jednotlivé dĺžkové hodnoty nôt sú v takte zoskupené do skupín. Takty sú základnou rytmickou a metrickou jednotkou v skladbe. Takty tvoria motívy, vety a celé skladby. Najpoužívanejšie takty v praxi sú celý (C), štvorštvrťový (4/4), polový (1/2), trojštvrťový (3/4), šesťosminový (6/8), atď.

1. celý takt má štyri doby s nepravidelným rytmickým delením

2. štvorštvrťový takt má štyri doby deliteľné na štyri štvrťové noty

3. dvojštvrťový takt má dve doby, napríklad polka

4. trojštvrťový takt má tri doby, napríklad valčík

Predtaktie je neúplný takt na začiatku skladby, ktorý môže tvoriť rôzny počet nôt až do rozsahu hodnoty taktu. Napr.: predtaktie v 4/4 takte môže byť zložené z nôt do hodnoty 4/4, nie viac! Nie v každej skladbe musí byť predtaktie. Ak je, poznáme to podľa toho, že úvodné noty za kľúčom a predznamenaním po prvú taktovú čiaru dávajú súčet dĺžkových hodnôt menší ako určuje predtaktie.

Predznamenanie tvorí jedna alebo viacero posuviek (krížikov „#“ alebo béčiek „b“) na začiatku notovej osnovy za kľúčom. Uvedené posuvky v predznamenaní platia pre celý riadok notovej osnovy a vo všetkých oktávach pokiaľ nie sú odrážkou (znamienko pre zrušenie posuviek) pre jednotlivé noty v notovej osnove pozmenené.

Tempo je základná prednesová rýchlosť skladby, cvičenia, frázy, či motívu. Tempo sa najčastejšie vyjadruje počtom štvrťových nôt za minútu. Rýchlosť tempa je závislá od dĺžky tejto základnej notovej hodnoty. Takto môže mať štvrťová nota rôznu skutočnú (reálnu) dĺžku.

Legato je spôsob tvorby tónov, ktoré na seba plynulo nadväzujú. V notovej osnove sa zapisuje (noty sa spájajú) oblúkom. Na gitare hráme legato príklepmi a uvoľneniami ľavej a pravej ruky.

Staccato (čítaj „stakáto“) je spôsob hry, technika hry, kedy tóny od seba navzájom výrazne oddeľujeme. Takto zahrané tóny sú krátke a úsečné. V notovej osnove sa staccato označuje bodkou nad alebo pod hlavičkou noty. Na gitare hráme staccato väčšinou tlmenou (tzv. MUTE) technikou.

Tenuto, označujeme ním noty pri ktorých je potrebné veľmi presne dodržať ich dĺžkovú hodnotu. Takéto noty zapisujeme do notovej osnovy s vodorovnou čiarkou nad alebo pod hlavičkou noty. Od ostatných sa líšia tým, že sú o čosi viac zdôraznené.

Akcent je prízvuková značka. Už tenuto je najmenšou prízvukovou značkou. Akcent alebo aj dôraz má dve základné hodnoty. Označenie niektorých techník hry v notovej osnove ukazuje nasledujúci obrázok:




Bodka pri note (pomlčke) predlžuje jej trvanie o polovicu jej hodnoty. Napríklad, celá nota (pomlčka) s bodkou má dĺžku ako celá nota (pomlčka) + polová nota. Druhá bodka pri note (pomlčke) predlžuje hodnotu noty (pomlčky) o ďalšiu hodnotu, konkrétne o polovicu hodnoty prvého predĺženia. Celá nota s bodkou + ďalšou bodkou predĺži dĺžku pôvodnej noty o polovú a ešte o ďalšiu štvrťovú dobu. Tiež sa môže použiť tretia bodka. Potom sa dĺžka noty (pomlčky) predlžuje ešte o ďalšiu príslušnú hodnotu (polovicu z predchádzajúceho predĺženia). Takto označené noty (pomlčky) sa hrajú (pauzujú) v celej označenej hodnote naraz. Nižšie uvedené príklady dokresľujú dĺžkové hodnoty pri použití bodiek:





Kľúč je znak na začiatku notovej osnovy alebo v nej, podľa ktorého čítame noty, teda určujeme ich výšku. Na označenie miesta v notovej osnove sa vo vývoji notového písma najskôr používali písmená „C“, „G“ a „F“. Z týchto sa postupne vyvinuli dnešné kľúče. V súčasnosti sa v hudbe najčastejšie stretávame s nasledovnými kľúčmi: G kľúče pri týchto špirála objíma linku na ktorej leží nota „g“.