Na obrázku nižšie je schématicky znázornený hmatník gitary od 1. po 12. pražec. Arabské číslice označujú príslušné polohy. Horizontálne čiary predstavujú struny, vertikálne čiary zasa pražce. Zvislou hrubou čiarou (naľavo) je označený nultý pražec (sedlo).

          Krížik (♯) za označením tónu zvyšuje jeho výšku o polovicu tónu, béčko (♭) daný tón o polovicu tónu znižuje . Čierne kruhy a elipsy označujú polohu jednotlivých tónov (nôt) na hmatníku. Nultá poloha je vyjadrená strunami znejúcimi naprázdno (biele štvorce v schéme naľavo) a postupne zľava doprava idú polohy 1 až 12. Na skutočnom hmatníku pokračujú polohy 13. polohou, ktorá je o oktávu vyššou polohou ako 1. poloha. Napr. na strune "E (nota e)" bude v 13. polohe tón "f (nota f1)", pretože v 1. polohe je na tejto strune tón "F (nota f)", atď. Oktáva je interval toho istého tónu preneseného do inej (najbližšej) výšky, napr. e - e1, f1 - f2, atď.

Obrázok nižšie znázorňuje polohu nôt na hmatníku ako ich hráme z notovej osnovy, teda o oktávu vyššie ako v skutočnosti znejú:



Ďalší obrázok zobrazuje tieto noty, ako v skutočnosti znejú. Už z prvého pohľadu na schému je zrejmé, že znejú o oktávu nižšie, ako sa hrajú z notovej osnovy:



Na interaktívnom hmatníku vidíte rozloženie tónov tak, ako ich budeme používať my (prvý náhľad s krížikmi, šípka vpravo s béčkami).



          Gitara patrí medzi tzv. "transponujúce nástroje". Znamená to, že zahrané tóny znejú v skutočnosti o oktávu nižšie ako sa zapisujú do notovej osnovy. Napríklad, najhrubšia struna znie ako "E", ale z notovej osnovy sa na nej hrá "e", na strune "A" sa hrá z notovej osnovy nota "a", na strune "d" sa hrá z notovej osnovy nota "d1", na strune "g" sa hrá z notovej osnovy nota "g1", na strune "h" sa hrá z notovej osnovy nota h1 a na najtenšej strune "e1" sa hrá z notovej osnovy nota "e2".
          Symbol X sa používa na označenie struny, prípadne viacerých strún, ktoré sa v rámci zobrazených hmatov nehrajú, resp. nemajú znieť. V interaktívnom hmatníku takéto tóny nie su označené a neaktívne struny E-A-d-g-h-e1 sú v bielom ovále. Všetky tóny na hmatníku gitary tvoria chromatickú radu, ktorá má od tónu "c" poltónový sled. Od "c" po "h" je to spolu 12 poltónov.




Z praktického hľadiska je najmenšou vzdialenosťou na hmatníku poltón a tvorí ho vzdialenosť medzi dvomi susednými pražcami nadol alebo nahor.


Základnú (pôvodnú) diatonickú radu tvorí sedem základných (pôvodných) tónov, ktoré zobrazuje nižšie uvedená schéma sledu pôvodných (diatonických) tónov:





          Dôležité je vedieť aká vzdialenosť je medzi jednotlivými tónmi (stupňami) pôvodnej základnej diatonickej rady: od 1. stupňa (c) po 2. stupeň (d) je vzdialenosť celý tón (t.j. dva poltóny), od 2. stupňa (d) po 3. stupeň (e) je vzdialenosť opäť celý tón (t.j. dva poltóny). Rovnako je to aj medzi 4. až 5. stupňom (medzi f - g) a 5. až 6. stupňom (medzi g - h).

          O polovicu menšie, takzvané poltónové vzdialenosti, sa nachádzajú medzi 3. až 4. stupňom (e - f) a v mieste spojenia dvoch diatonických rád medzi 7. až 8. stupňom (medzi h - c1), pričom 8. stupeň je v podstate zároveň 1. stupňom vo vyššej polohe, atď. Schématicky:

1. stupeň - c, 2. stupeň - d, 3. stupeň - e, 4. stupeň - f, 5. stupeň - g, 6. stupeň - a, 7. stupeň - h, 8. stupeň (1. stupeň vo vyššej polohe) - c1, atď.

          Obrázok nižšie znázorňuje polohu diatonickej rady (dohmaty jej tónov) na hmatníku v prvých 12. polohách tak ako znejú. Poznámka: z notovej osnovy však hráme noty o oktávu vyššie – najnižší tón je „e“ a najvyšší na obrázku je „e3“.
V schématickom zobrazení vidíme, že základná diatonická rada obsahuje intervaly poltónové a celotónove (dva poltóny). V základnej polohe (od tónu „C“) obsahuje všetky pôvodné tóny a preto nikde nevidíme použité posuvky - krížiky (#), či béčka (b). Tie využívame až pri transpozícii základnej diatonickej rady (prenesení do inej výšky).