Tvoria ďalšiu vyššiu triedu v akordovej sústave. Oproti kvintakordom obsahujú v svojej základnej forme štyri tóny (z toho aj názov štvorzvuky). O septakorde však hovoríme až vtedy, keď je v akorde zastúpená septima. Z toho vyplýva, že nie každý štvorzvuk musí byť aj septakordom. Septakordy sú zložené z niektorého typu kvintakordu, ku ktorému je pridaná malá alebo veľká tercia. Rozpätie septakordov v ich základnom tvare je veľká, malá alebo zmenšená septima (z toho aj názov septakordy).
          Ak logicky doplníme všetky štyri typy kvintakordov diatonickými terciami (malá a veľká tercia) a vylúčime enharmonické (stejnozvučné) tóny a tým aj tieto akordy (konkrétne C-E-Gis-His = C-E-Gis-c), dostaneme spolu sedem typov diatonických septakordov:




          V praxi sa stretneme tiež z dvomi alterovanými (chromaticky pozmenenými) septakordami C7/5♯ - alterovaný septakord zväčšene malý a C7/5♭ - alterovaný septakord tvrdo zmenšene malý - viď schéma vyššie.