Tabulatúra tu bola ešte v časoch, keď sa nám o notách a notovej osnove ani nesnívalo. Ale už aj v tej dobe bola potreba vtedajších umelcov o určitý druh záznamu toho, čo sa skomponovalo - vytvorilo. Je však zaujimavé, že aj dnes získava práve tabulatúra a tabulatúrny zápis na popularite práve preto, že z istého hľadiska poskytuje presnejší obraz o tom čo a ako hrať technicky.

Tabulatúra

          Tabulatúra patrí medzi najstaršie spôsoby hudobného zápisu. Používala sa v období, keď ľudia ešte nepoznali notový zápis. Pri zápise nielen gitarových prstokladov sa používa dodnes. Princípom je grafické znázornenie polohy jednotlivých tónov na hmatníku nástroja.
          V prípade šesťstrunovej gitary tvorí tabulatúra znázornenie šiestich strún gitary vodorovnými čiarami, pričom horná čiara zobrazuje najvyššie znejúcu strunu „e“: Dolná čiara znázorňuje najnižšie znejúcu basovú strunu "E".




          Tabulatúru čítame z ľavej strany doprava a tak do nej zapisujeme aj jednotlivé tóny formou číslic. Arabské číslice na jednotlivých čiarach označujú číslo polohy na príslušnej strune, v ktorej je potrebné uskutočniť hmat, aby zaznel príslušný tón. Ak chceme zapísať akord, teda aby znelo súčasne naraz viacero tónov, píšeme arabské číslice označujúce tóny nad seba. V notovej osnove a tabulatúre pod ňou je uvedený príklad zápisu hry stupnice C dur a za ňou zápis akordu C dur:

Noty - notová osnova

          Notová osnova sa skladá z piatich vodorovných čiar a štyroch medzier. Tóny gitary zapisujeme do notovej osnovy na, pod alebo nad vodorovné čiary alebo do medzier a čítame ich pomocou husľového alebo basového kľúča.




          Noty sa skladajú z bruška (plné, prázdne), nožičky a zástavky (trámca). S použitím kľúča pred notovou osnovou a podľa polohy noty v notovej osnove určujeme ich výšku. Dĺžku noty zapisujeme tvarom noty (prázdne alebo plné bruško, so zástavkou alebo bez, atď.). Prestávky medzi notami označujú pomlčky.

Zápis nôt podľa dĺžky. Každá nota má hlavičku. Celá a polová nota majú hlavičku prázdnu, ostatné, štvrťová, osminová, šestnástinová, tridsaťdvatinová a šesťdesiatštvrtinová ju majú plnú. Okrem celej noty majú všetky ostatné aj nožičku, ktorá sa pripája buď sprava nahor alebo zľava nadol. Noty od osminovej kratšie majú aj zástavku: jednu - nota osminová, dve - nota šestnástinová, tri - nota tridsaťdvatinová a štyri - nota šesťdesiatštvrtinová. Pri notách je ich dĺžka relatívnym parametrom a určuje len pomer dĺžok medzi sebou navzájom. Absolútnu dĺžku určuje skutočné tempo skladby. Delenie nôt podľa dĺžky približuje nasledovná schéma:



Delenie základných dĺžok na iné rytmické hodnoty vyjadruje nasledujúca schéma:



Delením na tri nižšie hodnoty dostávame trioly (príklady A, B, C, D, E) Delením na päť nižších hodnôt dostávame kvintoly (príklady F, G, H, I)
Delením na šesť nižších hodnôt dostávame sextoly (príklady J, K, L, M) Delením na sedem nižších hodnôt dostávame septoly (príklady N, O, P, Q)

V nepárnych taktoch používame niekedy delenie na párny počet nižších hodnôt tam, kde by sme mali deliť nepárnym číslom, napr. duoly, kvartoly (príklady R, S, T, U, V, Z, X, Y).

Zápis nôt podľa výšky. Každá nota sa do notovej osnovy zapisuje podľa svojej výšky na určité miesto v notovej osnove. Noty sa zapisujú z ľavej strany smerom doprava za husľový kľúč a ako sme si povedali na začiatku, znejú o oktávu nižšie (transponujúci nástroj). Zapisujú sa buď pod notovú osnovu alebo nad notovú osnovu, na tzv. pomocné čiary, alebo do notovej osnovy na čiary alebo do medzier. Zápis a čítanie nôt v husľovom kľúči vyjadruje nasledujúca schéma:



Zápis a čítanie nôt v basovom aj v husľovom kľúči:



          Okrem jednoduchého zápisu nôt a ich čítania z notovej osnovy je potrebné nadobudnúť niekoľko ďalších teoretických znalostí. Niekedy sa namiesto zástavky používa tzv. trámec, ktorý spája susedné noty. Osminová - jeden trámec, šestnástinová - dvojitý trámec, tridsaťdvatinová - trojitý trámec a šesťdesiatštvrtinové noty by sa spájali štvoritým trámcom. Niekedy sa stretávame so zápisom nôt pomocou trámcov aj vtedy, keď susediace noty nemajú rovnakú dĺžku, napríklad osminová so šestnástinovou. Vtedy do dlhšej noty ďalší trámec nezasahuje.