Na úvod

          Akord vzniká súzvukom (najmenej) troch tónov. Tieto sú usporiadané podľa určitého poriadku - podľa určitých pravidiel. Pri rozbore intervalov sme si ukázali, že harmonický interval vznikne vtedy, ak zahráme dva tóny súčasne. Ak zahráme napr. tóny "e - g" ide o harmonickú malú terciu. Ak tieto dva tony zahráme po sebe tak, že najskôr zaznie tón nižší (e) ide o melodickú vzostupnú malú terciu. Ak zahráme najskôr tón "g" a potom "e" ide o melodickú zostupnú malú terciu.
          Ak teda zaznejú dva tóny súčasne ide o harmonický interval - dvojhlas. Obidva tóny (e - g) môžu byt súčasťou viacerých akordov. V akorde C dur (c – e – g ) tvorí ton "e" terciu akordu a tón "g" kvintu akordu.. V akorde E mol (Emi7 = e – g - h) tvorí "e" primu a "g" terciu tohto akordu. Ešte jeden príklad: V akorde A mol 7 (Ami7 = a – c1 – e1 – g1 ) tvorí "e1" kvintu a "g1" septimu akordu. Z týchto niekoľko príkladov je zrejmé že dva tóny ešte presne neurčujú "harmonickú povahu" sústavy tónov a tým ani "tóninu". Až trojhlas - súzvuk troch tónov súčasne je tou najmenšou súzvučnou jednotkou - útvarom, ktorý plne určuje harmonickú povahu tónov.

          Najpoužívanejším spôsobom tvorby akordov je tzv. "terciový systém", ktorý vytvára základné formy akordov stavaním tercií nad seba z jednotlivých stupníc. Napríklad: stupnica C dur: c - d - e - f - g - a - h / c1..., tvoria tóny c - e - g akord C dur - ak odvodíme základný trojzvuk od jej I. stupňa. Ak začneme odvodzovať akord od jej II. stupňa dostaneme akord D mol (Dmi = d - f - a), odvodením od III. stupňa dostaneme E mol (Emi = e – g - h), na IV. stupni bude F dur ( F = f - a – c1), V. stupeň G dur (G = g - h – d1), VI. stupeň vytvorí A mol (Ami = a – c1 – e1) a na VII. stupni vznikne Hmi5- (h – d1 – f1), ktorý vytvoria dve malé tercie nad sebou. Všetky tieto akordy sú trojzvuky, pretože na ich tvorbe sa zúčastňujú tri tóny. Ich rozpätie (intervalová vzdialenosť medzi najnižším a najvyšším tónom v základnom tvare) je kvinta. Tieto akordy tvoria najnižšiu - základnú triedu akordov nazývaných práve podľa rozpätia - kvintakordy. Súzvuky štyroch tónov sa nazývajú septakordy, súzvuky piatich tónov nonové akordy, súzvuky šiestich tónov undecimové akordy a súzvuk siedmich tónov (celá stupnica) sú˛ tercdecimové akordy (ktoré na gitare nemôžeme v plnom rozsahu dohmatnuť – šesť strún gitary). Názvy sú tiež odvodené od ich rozpätia v základnom tvare. Diatonické akordy sú zložené z diatonických – pôvodných tónov. Alterované (obmenené, chromatické) akordy majú zmenenú štruktúru a obsahujú aj chromaticky zvýšené alebo znížené tóny.
          Dohmatávanie akordov na hmatníku gitary logicky skoro vždy predpokladá súbežný dohmat viacerých prstov na hmatníku. Tóny dohmatávame rovnakou technikou ako pri tvorbe jednotlivých tónov ale okrem toho sa používa aj tzv. "barre hmat". Pri tomto hmate sa využíva ako dohmatová plocha vnútorná plocha prstu väčšinou ukazovák. Barré hmatom dohmatávame jedným prstom (ľavej ruky) naraz viacej (2 až 6 strún). Za malé barré považujeme dohmat na 2 - 4 strunách, veľké barré obsluhuje 5 - 6 strún v barré hmate.

          Pri praktickej hre kvintakordov, septakordov a nonových akordov sa na chvíľku zastavíme. Gitara má šesť strún a je teda možné na nej zahrať maximálne šesť tónov súčasne. Podľa spôsobu hmatania akordov nám potom vychádza, že niektoré tóny kvintakordov, ale aj septakordov i nonových akordov sú oktávovo zdvojené alebo aj ztrojené, napr.: Kvintakord C dur (obr. vľavo nižšie) sa skladá z tónov: G – c – e – g – c1 – e1, z čoho vyplýva, že obsahuje dvakrát základný tón (c – c1) a trikrát terciu (E – e – e1). Kvintakord A dur (obr. vpravo nižšie) sa skladá z tónov: E – A - e – a – cis1 – e1, z čoho vychádza, že obsahuje trikrát kvintu (E – e - e1) a dvakrát základný tón (A – a).




          Ďalší príklad: Nonovy akord C7 (obr. vľavo nižšie) sa skladá z tónov, hraných na strunách gitary: G – c – g – b – e1 – g1, z čoho vyplýva, že obsahuje trikrát kvintu (G – g - g1) a ostatné tóny akordu (prima - c, tercia – e1 a septima - b) sú zastúpené jedenkrát. Alebo: nonový akord E9 s tónmi E – e – gis – d1 – fis1 - h1 (obr. vpravo nižšie) obsahuje dvakrát základný tón (E – e) a ostatné intervaly sú zastúpené jedenkrát.