Je to dobrá pomôcka ako rýchlo určiť "paritný" interval. Tak napr. ak je v dvojhlase malá tercia, tak obratom vznikne veľká sexta alebo ak je dvojhlas vedený vo veľkej sexte, tak paritný interval je malá tercia. Toto funguje pri všetkých základných intervaloch a je dobré naučiťa sa to naspamäť.

Obraty intervalov

          Každý pôvodný interval je možné obrátiť a to prenesením spodného tónu o oktávu vyššie, napr. c - d na d - c1 alebo prenesením vrchného intervalu o oktávu nižšie, napr. d - c1 na c - d. Je dôležité uvedomiť si, že interval a jeho obrat vyplňujú vždy interval čistej oktávy!


          Zapamätajme si, že z čistých intervalov vzniknú zasa len čisté intervaly, z malých vzniknú veľké a z veľkých malé. Napríklad z čistej primy vznikne čistá oktáva, z malej sekundy vznikne veľká septima a z veľkej tercie vznikne malá sexta a naopak.

Intervalové počty

          Rozmer každého intervalu je násobkom základnej miery, za ktorú hudobná teória vo väčšine prípadov prijala vzdialenosť poltónu (1/2 tónu, 50 centov). Pri počítaní intervalov si zapamätajme, že skutočná veľkosť intervalov je oproti číselnému vyjadreniu výškového odstupu menšia. Z toho potom vyplývajú pre prax určité pravidlá:

1. Pri sčítaní intervalov jednu jednotku odpočítame:

tercia + sekunda = kvarta (3 + 2 - 1 = 4), kvarta + kvarta = septima (4 + 4 - 1 = 7).

2. Pri odčítaní intervalov jednu jednotku pripočítame:

septima tercia = kvinta (7 - 3 + 1 = 5), kvinta - kvarta = sekunda (5 - 4 + 1 = 2).

3. Keď súčasne sčítavame viac intervalov, odčítavame príslušný počet jednotiek a naopak:

tercia + kvinta + sekunda = oktáva (3 + 5 + 2 - 2 = 8),

oktáva - sekunda - tercia = kvinta (8 - 2 - 3 + 2 = 5).

4. Pri súčasnom sčítaní a odčítaní intervalov postupujeme podobne, príslušný počet jednotiek odčítame a pričítame.