Doplnením ďalšej tercie k septakordu vznikne päťzvuk - „nonový akord". Nonové akordy môžu mať rozsah malej, veľkej alebo zväčšenej nony. Túto akordovú triedu (ako aj ďalšie dve vyššie triedy) nebudeme určovať presne popisne, bolo by to zložité a nepraktické. Nonové akordy si popíšeme ako spojenie septakordov s ďalšou pridanou terciou.
          Pri zostavovaní nonových akordov vzniká v dvoch prípadoch enharmonická zámena. Ak si uvedomíme, že poznáme 7 typov diatonických septakordov a ku každému priradíme malú alebo veľkú terciu, tj. 7 x 2 = 14. Odpočítame dva typy, ktoré tvoria enharmonickú zámenu a dostaneme konečný počet 12 diatonických nonových akordov:



          Značkový systém pozná 24 typov alterovaných nonových akordov, z ktorých sa ale v praxi stretávame najčastejšie so šiestimi typmi: 3/, 9/, 14/, 17/, 19/, 23/. (Za každým typom nonového alrerovaného akordu je napísaný alterovaný interval, ktorý je označený hrubým a počiarknutým písmom.)