Patrí k dôležitým prvkom na dokreslenie sólovej hry. Vibráto dáva každému gitaristovi možnosť osobitého podania a výrazne môže dotvárať rukopis (hru) gitaristu. V podstate existujú tri typy vibráta: dva z nich sa tvoria pomocou ľavej ruky a tretí využíva tremolo páku. Vibráto je možné tvoriť aj kombináciou všetkých spomínaných typov.

1. Vibráto prstami ĽR. Pri tomto spôsobe tvorby vibráta dohmatnutý tón prstom ĽR striedavo jemne rozlaďujeme (nadlaďujeme) vyťahovaním struny, čím vzniká jemné kolísanie výšky tónu. Rýchlosť striedania nadladenia a vrátenia do východiskovej polohy potom ovplyvňuje rýchlosť vibráta. Vykonáme ho tak, že strunu po brnknutí najskôr jemne akoby vytiahneme nahor (naozaj veľmi jemne, takmer nepozorovane) a potom tón vraciame späť do východiskovej polohy. Z tej ho opäť jemne vytiahneme, avšak tentokrát nadol, a rovnako ho vrátime do východiskovej polohy. Rýchlosť týchto zmien (opísaného cyklu) určuje rýchlosť vibráta, ktorú tiež môžeme priebežne meniť. Najskôr vyskúšajte vytvoriť viráto v 7. pozícii (pred 7. pražcom) na strune g ukazovákom ĽR. Pri tejto technike býva častokrát palec ĽR prevesený cez hmatník, čo však nie je to podmienkou.

2. Vibráto zápästím ĽR. Pri tomto spôsobe tvoríme vibráto zápästím ĽR, jeho pootáčaním kývavým pohybom. Zápästie pritom vykonáva kolísavý pohyb. Otáčanie zápästia sa prenáša cez prsty ĽR na struny. V praxi sa väčšinou jedná o kombináciu týchto dvoch spôsobov tvorby vibráta.
Kamera Vibráto.

3. Vibráto pomocou tremolo páky. Tento spôsob sa nedá použiť na španielke alebo akustickom jumbe, ale iba na elektrofonickej gitare, ktorá má vibračnú alebo tzv. tremolo páku. Takto sa dá vytvoriť veľmi široké vibráto. Pre tento účel najlepšie slúži obojstranne zavesená (dvojzvratná) vibračná mechanika alebo tremolo so zámkami a jemným dolaďovaním. Striedavým stláčaním a vyťahovaním páky dosahujeme vibračný efekt.