Pod týmto pojmom treba chápať bezprostredné, pohotové vytváranie nových melódií - okamžite a priamo pri hre. Okrem v podstate výnimočnej tzv. "free improvizácie",kde nie je často udaná ani tónina ani rytmus, ide väčšinou o tzv."organizovanú improvizáciu", kde má improvizácia súvoslosť s danou témou alebo prinajmenšom prebieha nad viac-menej pevným harmonicko-rytmickým podkladom. Túto organizovanú improvizáciu môžeme rozdeliť na vertikálnu a horizontálnu.

Vertikálna improvizácia

          Vertikálna improvizácia - uprednostňuje viac danú harmonickú schému, improvizujeme teda v užšej väzbe na akordy, dá sa povedať že na každý akord zvlášť v príslušných tóninách jednotlivých akordov. Vertikálne môžeme improvizovať vždy, ak vieme tóny našej improvizácie prispôsobiť tónom, z ktorých sú zložené hrané akordy.

Horizontálna improvizácia

          Horizontálna improvizácia - táto uprednostňuje viacej melodické hľadisko a teda momentálne vznikajúcu melódiu vytváranú improvizátorom. Tento typ improvizácie prebieha v jednej tónine a jej väzba na daný sled akordov v doprovode (podkladovej harmónii) je voľnejšia. Horizontálnu improvizáciu môžeme uplatniť hlavne vtedy, ak sú akordy hrané v téme v blízkej príbuznosti alebo sa monotónne opakujú. Akordy v najbližšej príbuznosti sú akordy postavené na jednej stupnici - tzv. "doškálne akordy".
          Improvizácia však častokrát využíva aj cudzie tóny, ktoré akordy hrané v téme neobsahujú. Čím menej je spoločných tónov s práve zaznievajúcim akordom (alebo akordami v slede), tým viac je improvizácia vonku - mimo. Ak na to pozeráme s tohto hľadiska môže byť improvizácia vonkajšia alebo vnútorná.
          V skutočnosti pri praktickom improvizovaní využívame viac-menej všetky spôsoby, ktoré sa počas našej improvizácie menia a doplňujú. Dobrý improvizátor vie, že by mala byť v každom prípade určitá rovnováha medzi všetkými spôsobmi improvizácie a že prevažovať môže v danom okamihu tá, ktorá má účelne plniť konkrétnu úlohu, cieľ, zámer, predstavu. Ak chceme dokázať aspoň nejakým spôsobom improvizovať, je potrebná znalosť akordov, stupníc a aspoň základov harmonizácie. Tiež je dobré nazbierať databázu riffov známych gitaristov a tieto viac menej v určitých obmenách aj v praxi používať. Nápady plodia nápady a niekedy stačí momentálny nápad, ktorý je tak dobrý, že často prekvapí aj samotného improvizátora.
          Talent, spojený s teoretickými znalosťami a pravidelným cvičením a zdokonaľovaním techniky hry, to je kľúč k získaniu dobrej improvizátorskej rutiny. Pripojme k tomu cítenie (feeling) a otvorené myslenie a sme k najlepšej ceste k úspechu.