Hlavnými harmonizačnými funkciami (T = tónika, S = subdominanta, D = dominanta) vieme podložiť skladbu jednoduchou harmóniou. Ak sa chceme dostať ďalej a chceme vytvárať zaujimavejšie harmónie je dobré poznať aj ostatné tzv. "vedľajšie harmonizačné funkcie", ktoré odvodíme na II., III., VI. a VII.stupni stupnice. Je možné zharmonizovať každý stupeň sedemtónovej stupnice, čo si ukážeme na príklade od C dur a každý stupeň si funkčne pomenujeme:





V nasledujúcom si trochu vedľajšie harmonizačné funkcie popíšene (stále sa pohybujeme v našom príklade, v stupnici C dur:

          II. stupeň (Supertonic = Supertónika - nadtónika) - nachádza sa hneď za tónikou. Je paralelným molovým akordom k subdominante (F - Dmi), takže môže subdominantu nahradzovať. Supertónike sa hovorí aj striedavá dominanta. Má subdominantné vlastnosti a tým môže zastupovať subdominantu (F-A-C), IV.stupeň, s ktorou má spoločný tón: tercia supertoniky "D-F-A".

          III. stupeň (Mediant = vrchná medianta) - Je paralelným molovým akordom k dominante (G - Emi), takže dominantu niekedy môže nahradzovať. Je uprostred medzi tónikou a dominantou, môže zastupovať tóniku I.stupeň, kde maju spoločné tóny: prima a tercia vrchnej medianty (Emi) "E-G-H" a tercia a kvinta toniky (C dur) C-E-G.

          VI. stupeň (Submediant - spodná medianta) - je zároveň paralelným molovým akordom k durovej tónike ( C - Ami) ktorú častokrát aj nahrádza. Má dva spoločné tóny: tercia a kvina spodnej medianty (Ami) "A-C-E" je primou a terciou v tonike "C-E-G". Nachádza sa uprostred medzi tónikou a sudominantou.

          VII. stupeň (Leading-tone = citlivý tón) - je postavený na tóne, ktorý nesie aj príznačný názov (citlivý tón), ktorý sa pre účely bežnej jednoduchej harmonizácie používa menej. Najčastejšie v prípadoch, ked ide o prechodový (C-Hmi5b-Am) alebo striedavý (C-Hmi5b-C) akord. Je stupňom v stupnici, ktorý si "pýta" niekam pokračovať, čisto pocitovo je tomu tak. V stupnici C dur /v diatonickej rade/ je to ton "h". Je to tón zo silnou tendenciou postupit v intervale malej sekundy k tónu inemu. Tu rozlišujeme: citlivý tón stúpajuci - tercia durovej dominanty "G-H-D", ktorá stúpa k prime tóniky "C-E-G" (h-c) a citlivý tón klesajúci (tercia molovej subdominanty "f-as-c", ktorá klesá ku kvinte tóniky "c-e-g" (as-c). V širšom poňati je citlivým tónom každý alterovaný (zmenený) tón vyžadujúci si rozvedenie. Zo subdominantou má spoločný tón: prima subdominanty "f-a-c" a kvinta dominanty"h-d-f".

          Alterácia znamená - náhodilé zvýšenie alebo zníženie doškálnych tónov, aby sme tým umelo získali citlivé tóny k tónom tónického kvintakordu. Hlavne alterujeme II. a IV. stupeň v stupnici. Alterovaný akord vznikne teda z akordu doškálneho, keď u neho náhodilo zvýšime alebo znížime niektorý tón, podmienkou je aspoň jedna malá tercia v akorde. - alterované akordy sa najčastejšie vyskytujú vo forme 4-zvukov. Cieľom alterovaných akordov je získať väčšie napätie a snahu po rozvedení. Alterované akordy sa rozvádzajú do toniky tak, že citlivé tóny postupujú v smere svojho napätia (citlivé tóny stúpajúce stúpajú a klesajúce klesajú). Citlivý tón sa má rozviesť v smere svojho napätia. To znamená napr. v Cdur zahráme alterovaný akord G75+ ( G-H-D♯-F ) , kde alterovaný tón D♯ ( aj tón F) rozvedieme do tónu E v akorde Cdur. Keby sme zahrali alterovaný akord G75- ( G-H-D♭-F ) , tak alterovaný tón Db rozvedieme do C a malú septimu F do E v Cdur akorde. Alterácia znamená zmenu, v tomto prípade zvýšenie alebo zníženie doškálneho tónu. Alterovaný akord je vlastne zmenený doškálny akord.