Diatonické (pôvodné) akordy môžeme medzi sebou spojovať úplne voľne a z toho vyplýva, že akýkoľvek diatonický akord môže prejsť do iného diatonického akordu v rámci konkrétnej tóniny. Príklady najpoužívanejšiej zharmonizovanej durovej a molovej stupnice od základného tónu "c":









          Na gitare hráme tieto akordy buď "na tesno" kedy ďalší akord hráme tak, že spoločné tóny s predchádzajúcim akordom zadržiavame - ak hmat nasledujúceho akordu daný tón obsahuje, napr. C dur s tónmi G - c - e - g - c1 - e1 a F dur s tónmi F - c - f - a - c1 - f1. Spoločné sú dva tóny "c - c1" (jeden tón zdvoijený v oktáve, pričom v C dur je to prima akordu a v F dur je to kvinta akordu).
          Na gitare je často používaný spôsob hrania akordov (podkladovej harmónie) tak, že nasledujúci akord sa zahrá posunom do inej polohy tak, že sa celý rovnaký hmat len posunie. Toto je častý prípad pre rovnaké typy akordov (aj hmatov) napr. F dur s tónmi F - c - f - a - c1 - f1 a G dur s tónmi G - d - g - h - d1 -g1. U niektorých štýlov je tento spôsob hry doslova typický, napr. rock and roll, kde posúvame rovnaké hmaty v tónike, subdominante aj v dominante / E - E6 - E7 - E6 / A - A6 - A7 - A6 / H - H6 - H7 - H6 / v typickom 12 taktovom zoskúpení. Rovnako sa to dá použiť aj pre rôzne typy akordov, napr. G dur s tónmi G - d - g - h - d1 -g1 a Ami s tónmi A - e - a - c1 - e1 - a1.