Je opakom príklepu. Na tej istej strune sa uvoľňuje vždy z vyššieho tónu na nižší. Túto techniku využívame pri zostupných melódiách. Tu je veľmi dôležité, aby v momente uvoľnenia prsta ĽR došlo k jeho miernemu zatrhnutiu do strany. Tým dôjde k lepšiemu rozozvučaniu novovytvoreného tónu, pretože ani pri tejto technike nový tón netvoríme brnknutím. Dobré rozozvučanie nového tónu zabezpečuje práve mierne zatrhnutie prstom do strany v momente uvoľnenia.
          Na obrázku A je zobrazené uvoľnenie zo 4. na 2. pražec struny „g". Uvoľňujeme z prstenníka na ukazovák ĽR. Obrázok B znázorňuje situáciu pri uvoľnení z 3. na 2. pražec na strune „e1". Uvoľňujeme z prstenníka na prostredník ĽR.