Gitara ako najrozšírenejší strunový nástroj obsahuje štandardne šesť strún, ktorými sú od najhrubšej struny tak ako znejú: E - A - d - g - h - e1. V notovej osnove zapisujeme tóny gitary v husľovom kľúči o oktávu vyššie než v skutočnosti znejú. Preto gitaru zaraďujeme medzi tzv. transponujúce nástroje. Akustická gitara sa skladá z troch základných častí: telo, krk a hlava. Ostatné funkčné prvky sú rozmiestnené na uvedených základných častiach.

Telo nástroja - korpus

          Telo nástroja sa skladá z hornej - vrchnej a spodnej - dolnej dosky. Po stranách spája dosky tvarovaný lub. Na hornej doske je kruhový rezonančný otvor a pod ním plastový kryt ako ochrana dosky pred odieraním pri hre trsátkom. V zadnej časti hornej dosky je umiestnená drevená kobylka a strunník (sedlo) z umelej hmoty. Vzadu na lube (na boku gitary) býva niekedy osadený kolík na upínanie remeňa. Telo nástroja je zhotovené z preglejky alebo pri drahších nástrojoch z masívneho dreva. Častá býva tiež kombinácia týchto konštrukčných materiálov. Telo môže byť lakované (lesklé alebo matné) alebo farbené a je vo vnútri vystužené rebrami. Počet rebier býva rôzny a závisí od typu a značky gitary.

Krk nástroja

          Kolík na pripnutie remeňa môže byť umiestnený tiež na kopyte krku. Kopyto krku tvorí hrubšia spodná časť krku pri korpuse. Samotný krk nástroja tvorí spodná (oblá) časť, kde opierame dlaň prípadne palec ľavej ruky. Krk ohraničuje zhora nultý pražec, ktorý sa nazýva sedlo alebo aj sedlový pražec a zdola päta krku. Pätou krku nazývame miesto, plochu na kopyte krku, ktoré je priamo pripojené ku korpusu – telu gitary. Dôležitou súčasťou pre nastavenie správneho napnutia, či prehnutia krku je torzná tyč - výstuha, ktorá býva zabudovaná vo vnútri krku. Táto prechádza jeho stredom pod hmatníkom. Výstuhu s možnosťou jej doťahovania alebo uvoľňovania obsahujú akustické gitary typu jumbo a gibson a iba málo modelov klasickej španielky. Pnutie (predpätie) krku sa nastavuje imbusovým kľúčom. Šesťhranný imbusový kľúč sa zasúva do matice - hlavice výstuhy, ktorá ústi na hlave (pod hmatníkom za nultým pražcom). Niekedy sa nachádza matica výstuhy na opačnej strane krku. Vtedy sa imbusový kľúč zasúva do matice cez rezonančný otvor. Správne nastavenie (pnutie hmatníka) sa dosiahne vtedy, keď sa hmatník a struny nachádzajú vzájomne v približne rovnobežnej polohe. Rovnobežnosť strún a krku môžete skontrolovať pohľadom odzadu nástroja tak, že za kobylkou sledujete hranu hmatníka a smer strún k sedlovému pražcu. Iná možnosť kontroly je, že dohmatnete prstom ľavej ruky najhrubšiu strunu (E) pred prvým pražcom a súčasne (prstom pravej ruky) pred posledným pražcom. V strede krku by sa struna nemala opierať o hmatník a zároveň by nemala byť jej vzdialenosť od hmatníka väčšia ako 1 - 2 mm. Nesprávne nastavené pnutie krku je schématicky zobrazené na nasledujúcich obrázkoch:


          Ak si kupujete gitaru vybavenú maticou na nastavenie pnutia krku, mali by ste dostať k nástroju aj príslušný imbusový kľúč. Akustické jumbo používa väčšinou 5 mm kľúč, ale občasne sa môže vyskytnúť aj iný rozmer. Vrchnú časť krku tvorí hmatník, na ktorý hmatmi (prítlakom) prstov ľavej ruky a brnkaním prstami pravej ruky alebo brnkátkom tvoríme tony rôznej výšky (táto orientácia rúk pri hre na gitaru platí pre pravákov, pre ľavákov je to opačne). V hmatníku sú zalisované kovové pražce, ktoré oddeľujú od seba jednotlivé polohy nazývané aj pozície. Vzdialenosť medzi dvomi susediacimi pražcami je poltón (1/2 tón). V mieste päty krku samotný hmatník nekončí, ale pokračuje nad vrchnou doskou tela smerom k rezonančnému otvoru. Výška strún nad hmatníkom (ich optimálne nastavenie) je vo veľkej miere vecou individuálneho vkusu každého hráča. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že struny položené príliš vysoko zhoršujú dohmat, techniku hry a ladenie. Struny položené príliš nízko zasa spôsobujú nepríjemné drnčanie strún o pražce. Najmä v prípade lacnejších nástrojov je potrebné často pri nastavovaní zvoliť rozumný kompromis.

Hlava nástroja

          Hlava nástroja je spojená s krkom v mieste sedlového (nultého) pražca. Sedlo býva najčastejšie z plastu so zárezmi pre jednotlivé struny. Struny sa na hlave upínajú, naťahujú a ladia prostredníctvom ladiacej mechaniky. Ladiaca mechanika sa skladá zo šiestich napínacích kolíkov (pri šesťstrunových gitarách) a ozubených prevodov. Ladiaca mechanika je na gitarách typu španielka zložená z dvoch častí pre trojice strún E - A - d (basové struny) a g - h - e1 (melodické - tenké struny) umiestnené po bokoch hlavy. Na gitarách typu jumbo sú jednotlivé ladiace segmenty umiestnené po stranách tiež v trojiciach, ale jednotlivo. Ladiaca mechanika je z kovových materiálov, ktoré sú poniklované alebo pozlatené. Pri španielskej gitare ide o kombináciu umelej hmoty a kovu. Hlava nástroja môže mať rôzny tvar, podľa typu akustickej gitary a návrhu výrobcu.


          Vo všeobecnosti rozoznávame tri typy akustických gitár. Sú nimi klasická španielska gitara, tzv. španielka, akustická gitara typu jumbo, resp. dreadnought a akustická gitara gibsonka.

Klasická španielka

          Typický je klasický tvar hlavy a tela (obrázok vyššie vľavo) a širší krk s hmatníkom. Hmatník je rovný, bez rádiusu (plochý). Struny sa na nej upevňujú prevlečením cez otvory v kobylke. Každá struna má samostatný otvor. Struna prechádza cez strunník - sedlo a nad hmatníkom cez sedlový alebo tiež nultý pražec a smeruje na napínacie kolíky ladiacej mechaniky.
          Nylonové struny sa upevňujú na kobylke špeciálnym uzlom. Kovové struny majú na konci najčastejšie mosadzné valčeky, ktorými sa struna opiera o kobylku klasickej španielskej gitary. Orientačné značky sa nachádzajú väčšinou len po stranách hmatníka. Klasická španielka väčšinou nemá možnosť doťahovania alebo uvoľňovania hmatníka napínacím imbusovým kľúčom (nemá torznú tyč) ako je to pri akustickej gitare jumbo. Predchodcom akustickej gitary bola lutna, ktorá sa neskôr zmenila na štvor- a päť- zborovú gitaru. Z týchto gitár potom vznikla šesťstrunová španielka dnešného typu.

Akustické jumbo/dreadnought

          Jumbo môže mať rôzne tvary korpusu (tela), ale najčastejšie býva v prevedení „dreadnought“ (obrázok vyššie vpravo) alebo „superjumbo“. Jumbá mávajú niekedy na korpuse výrez, tzv. „cutaway“. Tento slúži na zlepšenie dostupnosti prstov ľavej ruky v hornej časti hmatníka. Telo jumba je robustnejšie, väčšie a širšie ako telo španielky.
Krk s hmatníkom je tenší a hmatník má na povrchu jemný rádius; je zaoblený. Struny sa upevňujú za strunníkom na kobylke šiestimi kolíčkami, v ktorých je drážka na strunu. Akustické jumbo osádzame zásadne len kovovými strunami, nie nylonovými. Kolíček sa spolu s kovovou strunou zasunie do otvoru v kobylke. Ako ochrana proti odieraniu sa pod rezonančným otvorom na hornej doske väčšinou nachádza plastový kryt.
          Na hmatníku sú v niektorých polohách orientačné značky v tvare perleťových krúžkov, ale môžu mať aj iný tvar. Tento typ akustickej gitary má obyčajne kolík, tzv. hrušku, na pripevnenie remeňa umiestnený v zadnej časti tela na lube. Niektoré modely majú takýto kolík aj na kopyte krku alebo v jeho blízkosti. Jedným z prvých a dodnes stále uznávaným výrobcom akustických gitár typu „jumbo“ je americká firma C.F. MARTIN. Jej konštrukčné prvky využíva vo svete mnoho výrobcov.

Akustická gibsonka

          Telo akustickej gibsonky (nižšie vľavo) je užšie, tenšie, s typickými rezonančnými výrezmi v tvare malého písmena „f“ na vrchnej doske. Vrchná doska nie je rovná, ale tvarovaná - oblá. Krk s hmatníkom je tenší, skôr pripomína krk akustického jumba alebo elektrofonickej gitary s rádiusom na povrchu. Hmatník je veľmi často zdobený dekoratívnymi perleťovými orientačnými značkami rôzneho tvaru.


          Kobylka je pohyblivá, nastaviteľná pozdĺžne (presunutím) aj výškovo (skrutkami). Každá struna sa upevňuje do samostatnej drážky alebo otvoru na plechovom hrebeni vzadu nad vrchnou doskou. Plechový hrebeň je pripevnený nitmi alebo iným spôsobom vzadu na lube gitary. Plastový kryt, chránič proti odieraniu na vrchnej doske, je často upevnený kovovou podkovou – držiakom. Akustické gibsonky používajú s obľubou najmä jazzoví hráči. Názov gibsonka pochádza od mena výrobcu gitár (GIBSON), ktorý v 40. rokoch začal s výrobou nástrojov s takýmto vzhľadom. Menzúra, čiže aktívna dĺžka struny od sedla k strunníku na kobylke všetkých akustických gitár sa pohybuje v rozmedzí od 640 do 650 mm.

          Schématické znázornenie hmatníka (vyššie vpravo), strún a ostatných funkčných prvkov je v spodnej časti obrázka. Najhrubšia, najnižšie položená (basová) struna „E“, je zobrazená ako hrubá vodorovná čiara. Ostatné vodorovné čiary nad ňou smerom hore predstavujú postupne struny A – d – g – h – e. Pražce zobrazujú zvislé čiary. Medzi pražcami sa nachádzajú jednotlivé polohy (pozície). Dohmaty prstov ľavej ruky (u pravákov) sú zobrazené v čiernych a bielych krúžkoch, vo vnútri ktorých môže byť umiestnený aj názov príslušného tónu.