Obrázky ukazujú príklady zobrazení základných intervalov: čistých, malých a veľkých, zmenšených aj zväčšených. Poukážem na niekoľko zaujimavostí, napr. malá sekunda m.2 (2♭) "c-des" má veľkosť 1.poltón, rovnako ako zväčšená prima zv.1 (1♯)"c-cis". Rozdiel je v tom, že malá sekunda je porovnanie dvoch susedných tónov a zväčšená seknuda vychádza s toho istého stupňa (s primy).
          Alebo zväčšená kvarta zv.4 (4♯) a zmenšená kvinta zm.5 (5♭) majú tiež rovnaký poltónový rozostup (6.poltónov) ale v základe ide o rôzne porovnávané stupne (kvarta IV.stupeň a kvinta V.stupeň). A ešte jeden príklad, intervaly zväčšená kvinta zv.5 (5♯) a malá sexta m.6 (6♭) majú rovnakú veľkosť 8.poltónov ale iný stupňový základ. Takýchto prípadov pri porovnávaní intervalov nájdetme viacero.



          Ešte uvediem nejaké absurdity (intervaly, ktoré teoreticky extistujú, resp. dajú sa odvodiť, ale zmysel nemajú, lebo existuje ich reálna a používaná varianta.) Tak napríklad zväčšená seknuda (2#), napr.tóny "c-dis" je vytvoriteľná ale nemá zmysel, lebo toto je vzdialenosť troch poltónov, čo zodpovedá malej tercii "c-es". Alebo "zväčšená tercia "c-eis" je zhodná s čistou kvartou "c-f" a preto sa nepoužíva. Obdobne zväčšená sexta "c-ais" je identická s malou septimou "c-hes" (c-b). A takýchto prípadov vieme nájsť viacero.
          Pri základnom odvodení intervalov s diatonickej rady c-d-e-f-g-a-h vieme, že prima (1), kvarta (4), kvinta (5) a oktáva (8) sú čisté (pri odvodenáí nahor aj nadol majú rovnakú veľkosť), a sekunda (2), tercia (3), sexta (6) a septima (7) môžu byť malé alebo veľké. Pri čistých intervaloch (1.4.5.8) ich znížením o 1/2-tón dostávame zmenšené a zvýšením o 1/2-tón zväčšené. Pri intervaloch 2,3,6,7 vzniknú zmenšené z malých (znížením o 1/2-tón) alebo zväčšené z veľkých (zvýšením o 1/2-tón). Ak si toto zapamätámte, stačí použiť chromatickú stupnicu (všetky poltóny do oktávy (napr. od c po c1, 12-poltónov do oktávy vrátane) a sme v tejto problematike doma. Potom nemáme problém s tvorbou akordov a harmonizáciou stupníc - v princípe.


          Obrázok vyššie názorne poukazuje na enharmonické intervaly (enharmonické intervaly znejú rovnako, ale inak sa zapisujú do notovoej osnovy - majú iné odvodenie), ktoré v podstate nemajú zmysel, lebo majú adekvátnu a často používanu variantu v diatonickej rade. Vľavo je nepoužívaná varianta a vpravo je používaná diatonická varianta.