Ak hovoríme o symetrii v hudbe a hudobnej teórii, tak máme na mysli určitu "pravidlenosť" a "podobnosť", ktorá potom poskytuje určité možnosti, napr. pri zámene akordov a podobne. Zatiaľ si popíšeme nasledovné typy symetrie a vysvetlíme si ich princíp a využitie:

Symetria diminished (dim) septakordov - Ide o symetriu zmenšene-znemšených septakordov, ktoré sa skladajú s troch malých tercií. Všeobecné označenie Xdim alebo Xo, pričom "X" je všeobecné označenie základu akordu (tj. môže tam byť akýkoľvek tón s tónovej rady). Uvediem príklad na okrajových gitarových strunách "E-e1". Na 12. pražci máme oktávu a ak sa dobre pozrieme, tak vidíme, že sa do nej zmestí štyrikrát Bb (anglo-americké značenie) = Hb (stredo-európske značenie):



Rozloženie tónov akordov typu "dim" (Edim, Gdim, Bbdim, Dbdim) na hmatníku:



V podstate existujú len tri diminished septakordy, a síce ak to berieme v tomto príklade od tónu "E", tak Edim, Fdim a Gbdim (F♯dim), lebo potom už nasleduje Gdim, ktorý obsahuje rovnaké tóny ako Edim, len základný tón (prima je "g"), tak isto aj Bbdim a Dbdim majú rovnaké tóny ako Edim, len základné tóny (primy) sú iné. Edim = Gdim = Bbdim = Dbdim = E - G - Bb - Db. Tieto akordy sa s obľubou používajú buď ako striedavé ale ako prechodne znemšene-znemšené (diminished) septakordy. Striedať môžu napr. tóniku a ako prechodné môžu vypĺňať poltónové vzdialenosti mimo danej stupnice, napríklad: stupnica C dur s tónmi C-d-e-f-g-a-h a na týchto stupňoch postavenými akordami:


Pre vyplnenie príslušných poltónových vzdialeností použijete prave akordy typu dim:
Cmaj7 - C♯dim (Dbdim) - Dmi7 - D♯dim (Ebdim) - Emi7 - Fmaj7 - F♯dim (Gbdim) - G7 - G♯dim (Abdim) - Ami7 - A♯dim (Bbdim) - H7/5b.


Symetria zväčšených kvintakordov - Ide o symetriu kvintakordov typu X5♯, pričom "X" je všeobecné označenie základu akordu (tj. môže tam byť akýkoľvek tón s tónovej rady).


Zväčšený kvintakord sa skladá z dvoch veľkých tercií nad sebou a ak si všimneme, tak oktávu tvoria tri veľké (alebo štyri malé) tercie. Vyššie na hmatníku vidíme príklad, kde je vyobrazený zväčšený kvintakord od tónu "E", tj: E5♯ s tónmi: E - G♯ - H♯ . Ale aj kvintakordy G♯5♯ (G♯-H♯-E) a H♯5♯ (H♯-E-G♯) obsahujú rovnaké tóny, len majú iný základný tón (primu). V podstate teda existujú len štyri transpozície pre tento akordy, nakoľko potom sa dostávame na veľkú terciu, kde sa tóny opakujú: E5♯ - F5♯ - F♯5♯ (Gb5♯) - G5♯ a potom nasleduje už G♯5♯, ktorý obsahuje rovnaké tóna ako E5♯.


Symetria dominantných septakordov - Ide o symetriu dominantných septakordov, ktoré sú od seba vzdialené o malú terciu (m3, resp. 3b). Príklad symetrie, príbuznosti dominantných septakordov, ktoré sú od seba vzdialené o malú terciu si vysvetlíme na tomto príklade: Zoberme si štyri takéto akordy, vzdialené od seba o malú terciu (m3): C7, Eb7, Gb7 a Hbb7, ktorý ale kôli lepšiej popisnosti nazveme jeho enharmonickou zámenou A7. (Enharmonická zámena v tomto prípade znamená, že znie rovnako, ale inak sa zapisuje do notovej osnovy.)


Rozbor: dominantný septakord C7, tóny v základom tvare: C-E-G-Bb, na hmatníku môže vyzerať napr. takto: E-Bb-C-G, dominantý septakord Eb7, tóny v základom tvare: Eb-G-Bb-Db, na hmatníku môže vyzerať napr. takto: Eb-Bb-Db-G. A hneď vidíme medzi týmito akordami dva spoločné tóny a to C a G.
Ideme o ďalšiu malú terciu vyššie na dominantný septakord Gb7, ktorý má v v základom tvare tóny: Gb-Bb-Db-Fb (jeho enharmonická zámena je F♯7 s tómni: F♯ - A♯ - C♯ - E), ktorý ny hmatniku gitary môže vyzerat takto: Gb-Bb-Db-Fb. Porovnajme ho najskôr s C7 a zistíme, že maju tiež dva spoločné tóny (rovnako znejúce) a to: E = Fb a Bb. Porovnaním s tónmi dominantného septakordu Eb7 nachádzame opäť dva spoločné tóny: Bb a Db.
Posledným maloterciovým posunom je akord Hbb7, ktorý je identický s A7 (enharmonická zámena), ktorý má tóny: Váš zvýraznený text...A - C♯ - E - G, ktorý by na hmatníku mohol vyzerať takto: E - A - C♯ - G. Aj tu najdeme s každým s predchádzajúcim domonantným septakordom dva spoločné tóny: s C7: E a G, s Eb7: G a Bb a s Gb7: Fb a Bb.

S toho teda vyplýva, že pri dominantných septakordoch vzdialených od seba o malú terciu najdeme vždy medzi nimi dva spoločné tóny, čo vyplýva už s ich stavby a tomuto javu hovoríme symetira dominantných septakordov.