Ak doplníme do sedemtónovej stupnice oktávu základného tónu, napr.: c - d - e - f - g - a - h / c1 dostaneme sled ôsmich tónov, ktoré, keď rozdeníme na dve rovnaké časti, dostaneme dva tetrachordy, spodný: c - d - e - f a vrchný: g - a - h - c1 . A práve intervalová chcarakteristika tetrachordov vo veľkej miere napovedá o charaktere stupnice.



V tabuľke vyššie sú uvedené všetky základné modálne sedemtónové stupnice (plus harmonická a melodická vzostupná mol) od základného tónu "c1" a je k nim pridaná oktáva základného tónu "c2", kde je zadefinovaný vrchný aj spodný tetrachord. Červené čísla hovoria o tom, koľko poltónových vzdialeností je medzi jednotlivými stupňami (susednými tónmi). Vo všetkých prípadoch ide o jeden alebo dva poltóny s výnimkou vrchného tetrachordu pri harmonickej stupnici, kde vzniká tzv. "tritónus", ktorý má netypickú vzdialenosť a to až tri poltóny. Veľmi často sa charakter stupnice vyjadruje práve vo forme čiselného označenia vzdialeností v oboch tetrachordoch stupnice, tak napríklad ionsky modus (diatonicka dur) má označenie: 2-2-1-2-2-1 tj. táto stupnica má vrchný aj spodný tetrachord rovnáký (2-2-1 / 2-2-1). Ak by sme túto stupnicu chceli zapísať ako intervalový vzorec (ktorý určuje intervalové vzdialenosti všetkých tónov stupnice k základnému - prvému - najnižšiemu tónu), vyzeral by takto: 1 - 2 - 3 - 4 - 5 - 6 - 7 (pričom 1 = čistá prima, 2 = veľká sekunda, 3 = veľká tercia, 4 = čistá kvarta, 5 = čistá kvinta, 6 = veľká sexta, 7 = veľká septima)