Akordové značky

          Akordová značka - schéma je grafickým zápisom akordu. Jej znázornenie môže byť rôzne. Struny môžu byť orientované vodorovne alebo zvysle. Dohmaty tónov na hmatníku sú zobrazené kruhmi rôzneho zafarbenia. V týchto kruhoch môže byť zobrazené číslo alebo tón, alebo môže byť číslo v jeho tesnej blízkosti.

          My budeme využívať schémy orientované vodorovne - tak ako sú vyobrazené nižšie na obrázkoch. Struny gitary predstavujú vodorovné čiary. Najvyššie je umiestnená melodická (najvyššie znejúca) struna e1 (v akordových značkách označená ako „e" v štvorčeku. Ale pozor! Skutočný tón „e" sa nachádza na strune „d" v druhej polohe - akord C krúžok z číslom 2). Najnižšie sa nachádza basová struna E. Zvyslé čiary predstavujú pražce z ľavej strany nultý a smerom do prava nasledujú vyššie polohy. Tmavé plochy medzi jednotlivými pražcami označujú orientačné značky v 3, 5, 7, 9 a 12 polohe - schématicky. V krúžkoch označujúcich hmaty prstami ľavej ruky sú čísla, ktoré označujú jednotlivé prsty 1 - ukazovák ĽR, 2 - prostredník ĽR, 3 - prstenník ĽR a 4 - malíček ĽR. Čiara spojujúca kruhy označuje baré hmat prstom.

Systém akordových značiek

          Akordové značky sa vyvynuli z potreby rýchleho a prehľadného značenia harmónie v notovom zápise. Akordové značky slúžia k rýchlej informácii o zložení akordov. Akordy môžu tvoriť harmonický podklad skladieb – hudobných diel, alebo ich tvoria samotné tóny viachlasej melódie. (harmónia –náuka o súzvukoch a ich vzťahoch)
Doteraz sme hovorili o akordoch v teoretickej rovine a pri schémach akordov sme použili označenie akordu harmonickou značkou. V praxi sa veľmi často stretávame z označovaním akordov (harmonického podkladu) len harmonickou (akordovov) značkou bez schémy. Akordové značky prešli dlhším vývojom a dodnes nie sú úplne jednotné.

          Princíp systému označovania akordov vychádza z využitia písmen, čísiel, skratiek, posuviek, znamienok a znakov v ich prípadnej vzájomnej kombinácii. Existuje viacero zaužívaných systémov, ktoré sa viac alebo menej odlišujú, či prelínajú. Preto nebudte prekvapený, ak sa vo svojej ďalšej hudobnej praxi stretnete z niečim novým alebo menej známym. Teoretické znalosti a praktické rady, ktoré si v nasledujúcej časti povieme nie sú dogmou ale zhrnutím a akýmsi návodom aby sme sa v danej problematike vedeli orientovať. Práve pre gitaristu sú akordové značky veľmi častým vodítkom v harmónii skladby, podľa ktorého sa orientuje. Využívanie a zmysel jednotlivých prvkov harmonických značiek (písmen, čísiel, skratiek, atď..) si v nasledujúcej časti rozoberieme.
          Pri tvorbe akordových značiek sa používajú písmená, čísla, skratky, posúvky, znamienka a znaky. Detailnejšie informácie získate kliknutím na príslušné tlačidlo dole pod obrázkom. Na záver systému písania akordových značiek si uvedieme tabuľku prehľadu najpoužívanejších akordových značiek (akordov) pre jednoduchosť od tónu „c":

Písmená

          Tvoria základ pri systéme značiek všetkých akordov. Každé príslušné písmeno je nielen názvom a symbolom pre základný tón akordu ale - a to si dobre zapamätajme - súčasne predstavuje v systéme akordových značiek označenie durového kvintakordu - trojzvuku. Napr. C označuje durový kvintakord od základného tónu „c" tj. C dur: C = c - e - g, od tónu „g" G dur: G = g - h - d, od tónu „d" D dur: D = d - fis - a, od tónu „e" E dur: E = e- gis - h, atď... Z toho vyplýva, že už samotné písmená ako také sú vlastne akordovými značkami. Preto si zapamätajme dôležitú vec: Bez písmena žiadna akordová značka neexistuje! Väčšina systémov označovania akordov používa len veľké písmená avšak v minulosti sa niekedy molový kvintakord označoval malým písmenom: c = C mol = Cmi = c - es - g, d = D mol = Dmi = d - f - a, e = E mol = Emi = e - g - h.

          Veľké písmeno vyjadruje durový kvintakord postavený na danom tóne a určuje teda aj sled veľkej a malej tercie z čoho vyplýva stavba durového kvintakordu - základný tón - veľká tercia - malá tercia. My sa radšej vyhýbajme zápisu molového kvintakordu malým písmenom, pretože by sme si ho mohli niekedy zameniť z označením tónu „c". Pre molový kvintakord sa zaužívalo označenie „mi" za písmenom, napr.: C mol = Cmi = c - es - g. Ale v staršej literatúre sa označenie molového kvintakordu malým písmenom skutočne môže objaviť!

Čísla

          V systéme označovania akordov - akordových značkách plnia čísla úlohu vyjadrenia rôznych intervalov a intervalových zostáv. Intervaly sú presne určené samotnými číslami, alebo sú čísla kombinované s posúvkami či inými znamienkami. Jednoduché čísla - každá akordová značka je symbolicky vyjadrená schémou akordu. Pretože ide o terciový systém, vykazuje akordová značka predovšetkým primu, terciu, kvintu, septimu, nonu, undecimu a tercdecimu. Vyskytuje sa kvarta a sexta o ktorých si povieme neskôr. Ak využijeme číselné značenie intervalov arabskými číslami ako sme používali pri intervaloch, dostaneme číselné označenie pre intervaly nachádzajúce sa v súzvuku - akorde:


          Z týchto jednoduchých čísiel sa nepoužíva označenie veľkej a malej tercie a kvinty pretože tvoria kvintakord. Pre rôzne typy kvintakordov sa využíva označenie pomocou značiek alebo skratiek. Kvinta sa označuje, len keď je v akorde iná ako čistá! (zmenšená =5b alebo 5-, alebo zväčšená 5♯ alebo 5+ viď časť znamienka)
          Uvedené čísla (7, 9, 11, 13) sa objavia v akordových značkách len vtedy, ak predstavujú druh akordu - akordovú triedu. Vtedy súčasne predstavujú a označujú aj príslušný interval! Takto sa objaví číslica „7" len v značke septakordu (štvorzvuku) z malou septimou, napr.: C7 = c-e-g-b, pričom interval medzi tónmi „c - b" je malá septima. Rovnako D7 = d-fis-a-c1, pričom interval medzi „d - c1" je tiež malá septima.
          V značke nonového akordu z veľkou nonou (päťzvuk - nonový akord) sa objaví označenie číslicou „9" (napr.: C9 = c-e-g-b-d1, pričom tóny „c - d1" tvoria interval veľkej nony).
          V značke undecimového akordu z čistou undecimou (šesťzvuk - undecimový akord) sa objaví označenie číslicou „11" (napr.: C11 = c-e-g-b-d1-f1, pričom tóny „c - f1" tvoria interval čistej undecimy).
          V značke tercdecimového akordu z veľkou tercdecimou (sedemzvuk - tercdecimový akord) sa objaví označenie číslicou „13" (napr.: C13 = c-e-g-b-d1-f1-a1, pričom tóny „c - a1" tvoria interval veľkej tercdecimy).
          Číslice 7, 9, 11 a 13 vyjadrujú okrem najväčšieho intervalu v akorde aj druh akordu - akordovú triedu. Z toho vyplýva, že ak bude v niektorom nonovom akorde aj malá septima, napr.: c-e-g-b-d1, nebudeme takýto akord zložito označovať C9/7 ale len C9. Tiež ak undecimový akord obsahuje malú septimu a veľkú nonu (napr.: c-e-g-b-d1-f1), nebudeme ho označovať C11/9/7 ale len C11. Rovnako tercdecimový akord obsahuje malú septimu, veľkú nonu a čistú undecimu (napr.: c-e-g-b-d1-f1-a1), nebudeme ho označovať C13/11/9/7 ale len C13. Čísla za písmenovým označením môžu nasledovať za sebou alebo pod sebou alebo v kombinácii z rôznymi značkami alebo skratkami.
          System akordových značiek disponuje ešte dvomi jednoduchými číslami „4" (čistá kvarta) a „6" (veľká sexta). Ide o dva intervaly tzv. „neterciových akordov", ktoré sú v bežnej harmonizácii často používané najmä ako náhrady tercie (kvarta) a kvinty (sexta). U sexty ide niekedy aj o obhohatenie akordu, keď celý kvintakord obsahuje navyše ešte aj sextu, napr.: C6 = c-e-g-a alebo: Cmi6 = c-es-g-a. V týchto prípadoch sa ale nejedná o septakord - akordovú triedu, aj keď akord obsahuje štyri tóny. Ide o obohatený kvintakord, nakolko štvorzvuk by bol septakordom (akordovou triedou) až keby obsahoval interval niektorej septimy.
          V prípadoch kedy sa nejaký interval nahradzuje iným susedným sa používa skratka sus. Tak napríklad akord C4sus sa skladá z tónov: c-f-g, kde je tercia „e" nahradená kvartou „f". Takýto akord nemá tónorod, lebo neobsahuje terciu - nevieme určiť jeho pohlavie. Určiť by sme ho mohli v spojitosťi z predchádzajúcim a nasledujúcim akordom. Akordy kde je použitá kvarta namiesto tercie sú časté, naopak akordy, ktoré by boli obohatené o kvartu, tj. obsahujú ako terciu tak aj kvartu sú v bežnej praxi menej časté.) Tiež v prípade nahradenia kvinty sextou napr.: C6sus = c-e-a, kde je kvinta „g" nahradená sextou „a" by sa vlastne jednalo o prvý obrat kvintakordu Ami.
          Akordy z pridanou sextou (napr.:C6, Cmi6) alebo nahradenou terciou (napr.: C4, D4) získali veľkú obľubu. Postavenie akordov „4" a „6" sa zrovnoprávnilo z ostatnými akordickými tónmi aj keď netvoria akordovú triedu. Dôležité je si uvedomiť, či ide o nahradenie nejakého intervalu (použijeme v značke sus) alebo interval len pridáme: C6sus = c-e-a (= 1. obrat Ami), C6 = c-e-g-a. Praktický dôsledok toho je ten, že ak sa v akorde objaví sexta, musí sa bezpodmienečne objaviť aj v akordovej značke! Napríklad akord: C9/6 = c-e-g-a-b-d1. Alebo: C9/6sus = c-e-a-b-d1. Takýto akord obsahuje automaticky malú septimu „b". S pridanou alebo nahradenou (sus) sextou sa v tomto akorde normálne nepočíta a preto v akordovej značke musí byť sexta (alebo kvarta) označená! Tiež musí byť jasné či sexta (kvarta) nahradzuje alebo doplňuje akord (použitie skratky sus).
          Pri štvorke (4) ide v podstate skoro vždy o nahradenie tercie, alebo o undecimu prenesenú o oktávu nižšie. Často sa používa striedanie durového kvintakordu z kvintakordom kde je tercia nahradená kvartou napr.: D - D4 - D. Niekedy sa takto používa aj náhrada tercie sekundou a akord sa označuje číslom „2". C2 = c-d-g (sekunda „d" nahrádza terciu - tón „e"), D2= d-e-a (sekunda „e" nahrádza terciu - tón „fis"),. Alebo sa používa akordový sled napr.: D - D4 - D - D2.... atď


Zapamätajme si:

čísla sa píšu za písmená označujúce akordy, pričom písmeno označuje aj základný tón akordu

akord označený vyššou akordovou triedou napr.: C13 má automaticky daný obsah čistej undecimy (11), veľkej nony (9) a malej septimy (7). Toto platí aj u nižších tried napr.: C11 automaticky zohľadňuje obsah veľkej nony (9) a malej septimy (7) a tiež napr. u C9, kde automaticky zohľadňujeme obsah malej septimy (7).

jedine v prípade, že tieto akordy obsahujú iný interval ako malú septimu, resp. veľkú nonu alebo čistú undecimu, potom takýto interval označujeme (viď skratky, posuvky a znamienka).

pre označenie sexty používame číslo 6, ak je ku kvintakordu pridaná. Ak táto nahradzuje kvintu akordu použijeme k označeniu 6 aj skratku sus.

pri použití intervalu čistej kvarty (4) alebo veľkej sekundy (2) ide väčšinou o nahradenie tercie v akorde a potom musíme použiť skratku sus.

k ďalšiemu spresneniu akordov a ich intervalovej skladby používame doplnkové označenie posuvkou (krížik ♯, alebo „béčko - ♭") alebo skratkou (napr. sus) alebo iné znamienka - viď ďalej.

Skratky

          V predchádzajúcom texte sme sa dozvedeli, že písmeno označuje nielen základný tón ale aj celý durový kvintakord postavený na danom tóne. Jednou z najviac používaných skratiek okrem spomenutého „sus" je označenie molového kvintakordu, ktorý bol v minulosti označovaný malým písmenom. V súčasnosti pre označenie molového kvintakordu používame skratku „mi" alebo len "m", napr.: C mol = Cmi (Cm = c-es-g), D mol = Dmi (Dm = d-f-a), F mol = Fmi (Fm = f-as-c), G mol = Gmi (Gm = g-b-d) atď..

          Ďalšou často používanou skratkou je „add" ktorá určuje, že interval pred ktorým je táto skratka uvedená je pridaný a nemá súvislosť s akordovou triedou. Napr.: Cadd9 = c-e-g-d1. Ide o durový kvintakord (c-e-g) ku ktorému je pridaná veľká nona „d1" Ale pozor, takýto akord na rozdiel od akordu C9 neobsahuje malú septimu „b"! Aj v prípade kvintakordov, kde je pridaná sexta (nie nahradená - sus) by sme mohli použiť skratku add, ale toto sa do praxe nezaužívalo, napr.: C6 = Cadd6 = c-e-g-a. Skratka „add" hľadá zmysel skôr v označení pridaných vyšších (rozšírených) intervalov - viď kapitolu o intervaloch. Skratka „add" sa píše za písmenové označenie akordu pred označenie pridaného intervalu alebo do mocniny písmenového základu. Tiež ostatné čísla by sa mohli objaviť v mocnine písmena (ako horný index).

          Skratka „zv" sa používa pre označenie zväčšeného kvintakordu, napr.: Czv = c-e-gis, Gzv = g-h-dis, Azv = a-cis-eis, atď.. Takéto značenie je odvodené od slova „zväčšený". V zahraničnej literatúre sa vyskytuje pre rovnaký typ akordu skratka „aug" odvodená od anglického slova augmented = zväčšený. Napr.: Daug = d-fis-ais. Skratka „aug" nemusí označovať len zväčšenú kvintu ale aj zväčšenie iného čistého intervalu, najčastejšie undecimy, ako napr.: C11aug = c-e-g-b-d1-fis1, alebo: F11aug = f-a-c1-es1-g1-h1.

          Pre označenie veľkej septimy v septakorde (ale aj v nonovom, undecimovom a tiež tercdecimovom akorde sa zaužívala skratka „maj" buď samostatne alebo v spojitosti z číslom 7, či M7, alebo tiež ako skratka mj7, mj napríklad: Cmaj7 = Cmaj = Cmj7 = Cmj = c-e-g-h. Označenie veľkej septimy (ak sa v akorde nachádza) musíme použiť aj vo vyšších akordových triedach u nonových, undecimových i tercdecimových akordov, napr.: D11maj7= d-fis-a-cis-e-g, kde „cis" je veľká septima a „g" je čistá undecima.

          Skratka „dim" (anglicky diminished = zmenšený) sa používa na označenie zmenšene zmenšeného septakordu (obsahuje tri malé tercie po sebe). Napr.: Cdim = c-es-ges-heses. Nezabudnite dôsledne rozlišovať tento akord od zmenšeného kvintakordu (trojzvuku)!


Zapamätajme si:

označenie molového kvintakordu skratkou „mi"

označenie akordu s pridaným intervalom skratkou „add" pred číselné označenie intervalu

označenie zväčšeného kvintakordu skratkami „zv" alebo „aug"

pre označenie veľkej septimy použijeme skratku „maj" (v spojení alebo bez s číslom „7")

pri použití intervalu čistej kvarty (4) alebo veľkej sekundy (2) ide väčšinou o nahradenie tercie v akorde a potom musíme použiť skratku sus.

skratka „dim" označuje zmenšene zmenšený septakord (diminished)

použitie skratky „sus" sme si už vysvetlili vyššie

Posúvky

          Pre vyjadrenie a označenie chromatických (pozmenených diatonických) tónov a intervalov v akordových značkách sa často využívajú posuvky - krížik "♯" a béčko "♭" obdobne ako ich používame pri jednotlivých tónoch (cis = c♯, gis = g♯, db = des, eb = es, ab = as atď... U akordov napr.: E♭ (Es) = es-g-b, Ab (As) = as - c - es, Eb7 (Es7) = es-g-b-des, C♯ (Cis) = cis - eis - gis a podobne.

          Využitie posuviek nie je len v oblasti transpozície akordov (ich výška) ale aj na upresnenie intervalov v akorde, teda v spojitosti s číslom príslušného intervalu, napr.: C5♭ = c-e-ges, C9♯ = c-e-g-b-dis1, alebo: C11♯ = c-e-g-b-d1-fis1. Najčastejšie sa používajú jednoduché posuvky (krížik" „♯" a béčko „♭") a len výnimočne aj dvojitý (španielsky „x") krížik a dvojité béčko (bb).

Znamienka

          Väčšinou doplňujú niektoré z vyššie uvedených označení, najčastejšie písmená ale môžu doplňovať a dokresľovať tým kvalitu intervalov v akorde.

          Znamienko „+" sa používa v kombinácii z veľkým písmenom na označenie durového zväčšeného kvintakordu, napr.: C+ = c-e-gis, G+ = g-h- dis1, atď..

          Znamienko „-" sa používa v kombinácii z veľkým písmenom na označenie durového zmenšeného kvintakordu, napr.: C- = c-e-ges, G- = g-h- des1, atď..

          Znamienka „+" a "-„ dokresľujú kvalitu niektorých intervalov v akorde napr.: C9+ = C9♯ = c-e-g-b-dis1. Alebo: C9- = C9b = c-e-g-b-des1. Alebo: D7add11+ = d-fis-a- c1-gis1.

Znaky

          Moderná najmä západná notácia (americká, anglická) nerieši inak len označovanie tónov v slede: A-B-H ako A-Bb-B, pričom u nich B rovná sa naše H a B♭ je naše B, ale aj označenie niektorých špecifických akordov.

          Tak napríklad akord Cmaj7 nájdeme v jazzovom zápise zapísaný aj ako (Cé z trojuholníkom) = c-e-g-h.

          Tiež značenie akordu C7/5♭ (C7/5-) ma náhradu v označení: C (preškrtnuté kolečko) = c-es-ges-b, niekedy býva preškrtnuté kolečko mierne zošikma.

          Označenie akordu Cdim (zmenšene zmenšený septakord) býva znázornené aj ako (cé z kolečkom): Co= c-es-ges-heses, alebo: Gdim = Go= g-b-des1-fes1. Znaky kolečka „o" (dim) alebo preškrtnutého kolečka „?" (7/5♭, 7/5-) ako aj trojuholník (maj7) sa môžu objaviť aj ako horný index za písmenovým označením akordov. Ak si tieto značky zapamätáme a budeme ich vedieť použiť a rozoznať, ušetríme si dlhé a komplikované značenie vlastných harmonických zápisov.

          Zápis akordových značiek vo svete nie je jednotný. My pri zápise akordových značiek budeme používať také značenie podľa vyššie uvedených pravidiel, aby sme boli čo najjednoduchší a najstručnejší. Vecné a stručné značky akordov znamenajú rýchlejšie čítanie a ľahší a jednoduchší zápis akordových značiek.