Tvoria najjednoduchšiu formu - akordovú triedu. Vytvárame ich skladaním tercií z durových alebo molových stupníc. Poznáme štyri základné typy diatonických kvintakordov: durový, molový, zmenšený a zväčšený. Tiež jeden typ alterovaného kvintakordu:

Kvintakord durový (C)

          V schéme je zobrazený kvintakord C dur. Môžeme ho odvodiť napr. zo stupnice C dur od jej I. stupňa alebo zo stupnice A mol od jej III. stupňa:



          Odvodenie tohto akordu je možné aj od iných stupníc obsahujúcich tóny c-e-g. Interval veľkej tercie medzi prvým (primou) a druhým (terciou) tónom durového kvintakordu určuje jeho zvukový charakter. Tento znie tvrdo, ľubozvučné a veselo. Vytvára pocit pokoja. Môže sa označovať ako durový, tvrdý, veľký.

V stupnici C dur by sme mohli odvodiť aj ďalšie dva durové kvintakordy od IV. stupňa F dur = F-A-c a od V.stupňa: G dur = G-H-d.



          Ak dodržíme uvedené intervalové vzdialenosti (intervalovú skladbu), môžeme durový kvintakord vytvárať aj od iných základných tónov s využitím chromatickej rady: c - cis (des) – d – dis (es) – e – f - fis (ges) – g – gis (as) – a – b – h.

Kvintakord molový (Cmi)

V schéme je zobrazený kvntakord C mol (Cmi). Tento môžeme odvodiť napr. zo stupnice C mol od jej I. stupňa.



Alebo zo stupnice B dur od jej II. stupňa:



          Odvodenie tohto akordu je možné aj od iných stupníc, obsahujúcich tóny c-es-g. Interval malej tercie medzi prvým (primou) a druhým (terciou) tónom molového kvintakordu určuje jeho zvukový charakter. Tento znie mäkko, ľubozvučné a smutnejšie. Vytvára pocit pokoja. Môže sa označovať ako molový, mäkký, malý.

Zo stupnice C dur by sme mohli odvodiť tri molové kvintakordy od II. stupňa D mol Dmi = D - F – A, III. stupňa E mol Emi = E – G – H a od VI. stupňa A mol: Ami = A – c – e .



          Ak dodržíme uvedené intervalové vzdialenosti (intervalovú skladbu), môžeme molový kvintakord vytvárať aj od iných základných tónov s využitím chromatickej rady: c - cis (des) – d – dis (es) – e – f - fis (ges) – g – gis (as) – a – b – h.

Kvintakord zmenšený (Cmi5♭)

V schéme je zobrazený kvntakord C zmenšený (Czm) = Cmi5b. Tento môžeme odvodiť napr. zo stupnice C lokrijska od jej I. stupňa.



Alebo zo stupnice Des dur od jej VII. stupňa:



          Odvodenie tohto akordu je možné aj od iných stupníc, obsahujúcich tóny c-es-ges. Sled dvoch malých tercií po sebe určuje zvukový charakter tohto kvintakordu. Tento vytvára napätie.

Zo stupnice C dur (pôvodné diatonické tóny) by sme mohli odvodiť jeden zmenšený kvintakord od VII. stupňa Hzm = Hmi5b = H – d – f:



          Ak dodržíme uvedené intervalové vzdialenosti (intervalovú skladbu), môžeme zmenšený kvintakord vytvárať aj od iných základných tónov s využitím chromatickej rady: c - cis (des) – d – dis (es) – e – f - fis (ges) – g – gis (as) – a – b – h.

Kvintakord zväčšený (C+)

V schéme je zobrazený kvintakord C zväčšený (Czv) = C+. Môžeme ho odvodiť napr. z harmonickej molovej stupnice od tónu A , od jej III. stupňa.



Taktiež ho odvodíme z kombinovanej lýdicko-mixolýdickej stupnice od tónu „D“, od jej VII. stupňa:



          Odvodenie tohto akordu je možné aj od iných stupníc, obsahujúcich tóny c-e-gis. Sled dvoch veľkých tercií po sebe určuje zvukový charakter tohto kvintakordu - vytvára napätie ale znie tvrdo.

          Ak dodržíme uvedené intervalové vzdialenosti (intervalovú skladbu = intervalový vzorec), môžeme zväčšený kvintakord vytvárať aj od iných základných tónov s využitím chromatickej rady: c - cis (des) – d – dis (es) – e – f - fis (ges) – g – gis (as) – a – b – h.

          Ak si dobre všimneme zväčšené kvintakordy pri odvodení v rôznych chromatických polohách dospejeme k záveru, že tieto akordy odvodené od ktoréhokoľvek tónu zväčšeného kvintakordu sú zhodné, napr:

Kvintakord alterovaný - tvrdo zmenšený (C5♭)

          Alterované (chromatické) akordy sa vyznačujú prítomnosťou chromaticky zvýšených alebo znížených tónov. Chromaticky zvyšovať alebo znižovať je možné len II. a IV. stupeň (tj. 2 a 4 tón) všetkých durových a molových stupníc, pokiaľ nedosiahneme výšku susedného – diatonického tónu.
          Trochu si to priblížime: V „C dur“ stupnici podľa vyššie uvedeného môžeme zvýšiť „d“ na „dis“ (II. stupeň), „f“ na „fis“ (IV. stupeň). Alebo môžeme znížiť „d“ na „des“ (II. stupeň) ale „f“ na „fes“ znížiť nemôžeme, lebo „fes“ je enharmonická zámena „e“.

          Alterované tóny zvýšené: Dis, Fis

          Stupnica C dur: C – D – E – F – G – A - H - c

          Alterované tóny znížené: Des

          Stupne stupnice: I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII.

          Chromatickým zvyšovaním alebo znižovaním dosiahneme rôzne akordové útvary. Alterované akordy majú oproti akordom diatonickým hlboko zmenenú stavbu. Vždy obsahujú zväčšenú alebo zmenšenú terciu, čo sú typické intervaly pre chromatiku. V diatonike sa nevyskytujú. Tieto akordy menia svoju funkciu podľa vzťahu k akordom, ktoré po nich nasledujú a môžu byť tonálne alebo mimotonálne.

Kvintakordy s intervalovým obohatením

          Okrem diatonických kvintakordov (skladajú sa z tónov diatonických stupníc) a alterovaných (obmenených) kvintakordov poznáme aj viacero iných súzvukov odvodených od kvintakordov. Tieto nemusia vychádzať z terciového systému stavby akordov. Alebo sú k terciovo odvodeným akordom pripojené niektoré ďalšie tóny, vzdialené v základnom tvare akordu od posledného tónu viac (alebo menej) ako terciu. Najpoužívanejšie z nich si v nasledujúcej časti rozoberieme.

Durový kvintakord s pridanou veľkou sextou - C6

          Tento kvintakord obsahuje štyri tóny. Nie je však septakordom (jeho rozpätie v základnom tvare nie je septima ale sexta). Uvedieme si názorný príklad od tónu „c“:




Molový kvintakord s pridanou veľkou sextou - Cmi6

          Tento molový kvintakord obsahuje tiež štyri tóny a nie je septakordom (jeho rozpätie v základnom tvare je opäť sexta). Názorný príklad obohateného molového kvintakordu s veľkou sextou, od tónu „c“:




Kvintakord s nahradenou terciou (C4sus alebo C2sus)

          Tento kvintakord obsahuje tri tóny kde je terciový tón („e“) nahradený kvartou „f“, akord C4sus:



Alebo je tercia („e“) nahradená sekundou „d“. Názorný príklad od tónu „c“, akord C2sus:



          Pri tomto akorde nie je určený tónorod (pohlavie) nakoľko mu chýba tercia. Akord nie je ani durový ani molový. Používa sa ako striedavý akord k durovému (alebo molovému) kvintakordu, napr.: D – D4sus – D / G – G4sus – G / alebo: D – D2sus – D / G – G2sus – G / atď...
          Pri tomto akorde by sa dalo tiež uvažovať o tom, že tóny C – F – G sú časťou (fragmentom) akordu vyššiej triedy napr.: C7/4sus = C – F – G – B, alebo C – D – G sú časťou (fragmentom) akordu C9/4sus = C – F – G – B - d atď...
          V prípade, že by kvintakord obsahoval ako terciu tak aj kvartu (ojedinelé prípady), skladal by sa zo štyroch tónov, ale opäť by nebol septakordom, napr.: C4 = C – E – F – G, alebo Cmi4 = C – Es – F – G. Takáto skupina tónov by sa mohla hodnotiť aj ako zoskupenie tónov akordu vyššej triedy. Napr.: zoskupenie tónov: C – E – F – G ako časť akordu Fmaj9 = F – A – c - e – f – g, alebo zoskupenie tónov: C – Es – F – G ako časť akordu F9 = F – A – c – es – f – g.


Kvintakordy s pridanou veľkou nonou (Cadd9, Cmiadd9, Cmi5badd9, C+add9)

          Tieto diatonické kvintakordy obsahujú štyri tóny (kvintakord + nona) ale nie sú septakordami. Nie sú ani nonovými akordami aj keď ich rozpätie v základnom tvare je nona. Uvedieme si názorné príklady od tónu „c“:


Kvintakord C dur s pridanou veľkou nonou: Cadd9


          Často používaný akord. Na to aby tento akord bol plnohodnotným nonovým akordom „C9“ alebo „Cmaj9“ mu chýba septima: C9 = C – E – G – (B) – d; Cmaj9 = C – E – G – (H) – d. (Tón v zátvorke je chýbajúca septima.)


Kvintakord Cmi pridanou veľkou nonou: Cmiadd9


          Na to aby tento akord bol plnohodnotný nonový akord „Cmi9“ alebo „Cmimaj9“ mu chýba septima: Cmi9 = C – Es – G – (B) – d; Cmimaj9 = C – Es – G – (H) – d. (Tón v zátvorke je chýbajúca septima.)


Kvintakord Cmi5b s pridanou veľkou nonou: Cmi5badd9


          Aby tento akord bol plnohodnotný nonový akord „Cmi9/5b“ mu chýba septima: Cmi9/5b = C – Es – Ges – (B) – d. (Tón v zátvorke v akorde chýba.)


Kvintakord C5# s pridanou veľkou nonou: C5#add9


          Na to aby tento akord bol plnohodnotný nonový akord „Cmaj9/5#“ mu chýba septima: Cmaj9/5# = C – E – Gis – (H) – d. (Tón v zátvorke je chýbajúca septima.)
          Preto nezabudnite a dôsledne rozlišujte či ide o plnohodnotný akord danej triedy, alebo je niektorý interval len rozšírením – obohatením akordu nižšiej akordovej triedy. Vyššie uvedené príklady by vám k pochopeniu rozdielu medzi „obohatením akordu“ a „plnohodnotnou verziou“ mali stačiť. Doplnok k tejto problematike najdete aj v časti „akordové značky“.